Live your Life 1

"Čože? To nemyslíš vážne Joy!" skríkla na mňa Betty, po tom čo som jej oznámila že sa sťahujeme. "Bohužiaľ to myslím vážne." odvetila som a po lícach mi stekali slzy. Betty na tom nebola o nič lepšie.

"A kam sa sťahujete?" opýtala sa Betty keď sme sa trochu upokojili. "Ternes St, Detroit." - "Váš otec je samovrah? Vážne sa sťahujete do najnebezpečnejšieho regionu v Californií? " - "Ber to s tej lepšej stránky, nieje to až tak ďaleko." 

"Nemôžeš odísť." Zavzlykala mi Betty na ramene. "Nechcem, ale nedá sa inak." povedala som a hladila ju po vlasoch. Bála som sa, ako to tu zvládne. Nie že by sa o seba nedokázala postarať, ale všetko sme robili spolu. "Joy! Betty už bude musieť ísť. Musíme ešte dobaliť veci." Zakryčal z dola Charlie. S Betty sme si poutierali slzy a pomaly schádzali dolu. 
"A kedy odchádzate?" Opýtala sa keď si nazúvala topánky. "Pozajtra." - "Čože? To už tak skoro? Zajtra robíme bezpodmienečne nejakú párty." - "Ale.." Bez námietok." Ohŕkla ma Betty skôr ako som stihla niečo povedať. "Tak fajn. Voláme si, ahoj." - "Dovidenia pán Carter." Ešte ma objala a vytratila sa z nášho domu. 
"Joy, choď pomôcť Lili zbaliť hračky." Nič som nehovorila len som vykročila smerom k Lilinej izbe. "A o hodinu bude večera." skríkol ešte Charlie, keď som už bola hore. Potichu som zaklopala na jediné ružové dvere v dome a pomaly vošla dnu. "Ahoj Lili, pomôžem ti?" Spýtala som sa a prisadla si k nej na zem. "No, ako vidíš máme tu ešte dosť práce." Povedala a rukou ukázala na kopu hračiek okolo nej. "No to teda vidím." -" Tak tam máš vrece, do toho napchaj všetkých malých plyšákov, do toho ďalšieho ostatných a do toho posledného všetky bábiky." Zavelila a a nahodila vážny výraz. "Rozkaz." Zasmiala som sa a zasabotovala (alebo ako sa to píše :D ). 

"Žiadne ulievanie!" Okríkla ma Lili a hodila po mne plyšáka, po tom čo som vytiahla mobil z vrecka. "Heej! Za toto chcem zvýšiť plat." Zasmiala som sa a radšej pokračovala v zbieraní hračiek. 
"Josh, baby, večerá." Zvrieskol z dola Charlie. Okamžite som vyhupla na nohy a bežala ku schodom, kde sme sa stretli všetci 3. "Dáme preteky?" Spýtal sa Josh a na tvári sa mu pohrával úsmev.  "Anoo." Zvískla Lili a už sa pripravovala na štart. "3,2,1.. Ideméééé." Všetci 3 sme sa naraz spustili dole schodmi  a spomalili až na konci. Josh si vyhodil Lili na chrbát a snažili sa ma predbehnúť. V tom mi niečo pristálo rovno na tvári. Samozrejme. Lilin plyšák. "Heej, toto je podvádzanie." Skríkla som a utekala po nich. "A boli sme tu prvý. Boli sme tu prvý." Pospevovali si Josh s Lili a popritom tancovali svoj víťazný tanček. 
"Hej! Mohli by ste sa ukľudniť? Snažím sa pozerať telku." Vtrhol do kuchyne Charlie s pivom v ruke. Ešte nás chvíľu zabíjal pohľadom a potom sa vrátil späť do obývačky. Lili mu vyplazila jazyk a chcela sa po ňom rozbenúť, v čom sme jej ale s Joshom úspešne zabránili. Posadili sme ju za stôl a položili pred ňu plný tanier krupicovej kaše, do ktorej sa okamžite pustila. 
"Takéto večere ma raz zabijú." Zkonštatovala Lili a všetci sme sa postavili na odchod. "Joy na niečo si zabudla." Zavolal na mňa Charlie. Pregúlila som očami a zo schodov sa vrátila do kuchyne. Charlie si z chladničky vyťiahol ďalšie pivo a ja som sa ho pohľadom opýtala čo zas chce. Hlavou hodil smerom k dresu a odišiel k telke. S veľkým odporom som sa teda pustila do umývania riadu....


Dúfam že sa prvá časť páčila. Prvé časti niesu moc zaujímavé, ale potom sa to rozbehne :) *Ajka

Úvod k Live your Life

Čaute :) Takže rozhodla som sa že začnem písať nový príbeh. Ale keďže sú prázdniny, nečakajte časti pravidelne. Dneska vám dám úvod a večer možno prvú časť a potom na týždeň odchádzam takže časť bude až keď prídem. :) Dúfam že sa nový príbeh bude páčiť ^^ *Ajka

Ahojte. Volám sa Journey Parker a mám 16 rokov. Moje celé meno je Journey Dakota Megan Parker. Ale kľudne ma volajte Joy. Nepýtajte sa ma prečo mám toľko mien. Sama to totižto neviem. Od svojich 6 rokov žijem u náhradnej rodiny. Áno správne ste to pochopili. Celých 6 rokov som prežila v detskom domove. Mám staršieho nevlastného brata Josha (Josh Anthony Markus, 18), ktorý je mojou najväčšou oporou. Taktiež je adoptovaný. Chodí somnou posledný rok na strednú a jeho snom je stať sa spevákom. Už teraz hrá v jednej kapele, no nieje ešte až taká známa. Myslím že to kvôli tomu menu. Neviem ktorý z nich to vymýšľal, ale je to fakt hrôza. Že Five Big Heads  (5 veľkých hláv) :D. Na brata a sestru máme vážne dobrý vzťah. Pomáhame jeden druhému a tak. Tak ďalej je tu náš najmladší člen rodiny. Taktiež z detského domova, Lili Roberts. Má 6 rokov a je to ten najzlatší človek na svete. Aj keď jej chýba ešte pár zubov, stačí keď sa na vás usmeje a hneď máte lepší deň. Najlepším človekom akého poznám je samozrejme naša nevlastná mama- Sophie Carter. Pracuje ako obyčajná predavačka v potravinách. A nakoniec je tu otec, Charlie Carter. Moc spolu nevychádzame, ale snažíme sa žiť vedľa seba v mieri. Pracuje ako obchodník v jednej s tunajších firiem, ktorá je na pokraji skrachovania, takže väčšinu času ani nieje doma. Bývame v jednom malom mestečku neďaleko od Californie, v Hanforde. Presnejšie na Law Street. Je to jedna z tých takých chudobnejších štvŕť. Presťahovali sme sa sem pred 7 rokmi, keď tu Charlie dostal pracovnú ponuku. Chodím na strednú školu Hanford High School, ktorá je dobrých pár kilákov od nášho domu. V dvojposchodovom dome, ktorý je síce dosť malý, bývame my piati, plus môj pes Snicky, dve rybičky Rómeo a Júlia a bráchov škrečok s veľmi zmysluplným menom, Hamster. Tak, som také normálne americké dievča bez talentu. No, hrám tak trochu basket. Hlavne kvôli Charliemu. Preferuje svoj názor že s mojou výškou som preto ako stvorená. Fajn som trochu vyššia než iné dievčatá a basket ma baví, ale nikto sa ma nikdy nespýtal či ho vôbec chcem hrať. Proste ma jedného dňa prihlásil do školského týmu a bolo.  Okrem toho viem hrať na gitaru, ukulele a klavír. Sú to moje druhé hobby o ktorých ale moc ľudí nevie. Môj momentálny životný cieľ je nájsť mojich pravých rodičov. Verím že ma do detského domova dali len preto, že nemali inú možnosť.
Naša rodina je založená tak trochu viac pobožne. Každú nedeľu chodíme do kostola, pred večerou sa modlíme a ja osobne som klavirista v zbore.
Tak čo by som vám ešte povedala? Už viem. Asi to tak trochu vyzerá že som to slušne vychované dievčatko, ktoré chodí v dlhých sukničkách, svetríku, nohavicami zarezanými v zadku a vytiahnutými až nad pupok. Alebo v školskej uniforme a podkolienkach. Ale som práveže úplný opak. Také dievča z ulice. Čo vlastne aj som. Najradšej by som chodila aj do školy v teplákoch a mikine, rodičom odvrávam v kuse a nadávam kade chodím. Ale zas to nejak nepreháňam.
A, takmer by som zabudla na jednu z najdôležitejších osôb v mojom živote- Betty Willson. Moja najlepšia kamarátka, od kedy sme sa sem nasťahovali. Sme skoro úplne rovnaké. Taktiež je to športový typ. Basket, skejt, baseball a podobne. Samozrejme vždy chodíme podporovať jedna druhú. Vlastne chodíme spolu úplne všade. V škole sa mi moc nedarí, ale snažím sa. Niesom žiadny bifľoš. Sme tak trochu obľúbenejšie, ale to len s toho dôvodu že hráme v školskom týme. Máme svoju partiu, ako každý dnešný tínedžer. Niesme nejak moc bohatí, no vôbec mi to neprekáža.  Som rada že mám aspoň nejakú rodinu a netrčím až do 18 v decáku. Môj život bol v podstate dokonalý. BOL. Všetko sa zmenilo v jeden jediný deň. Bol to taký normálny deň, až kým nám neoznámili, že mamin obchod prepadli a mamu pri tom zastrelili. Charlie sa cez to nemohol nejak preniesť (nehovorím že ja som to nejako extra zvládala) a tak zavelil že sa sťahujeme. Bola som z toho úplne vykolajená. Nechcela som odtialto odísť a podobne bol na tom aj Josh s Lili. Po tom čo som sa dozvedela kam sa sťahujeme sa mi zrútil celý svet. Sťahovali sme sa do jednej zo štvŕť, ako to povedať....čiernych.  Gangy, drogy, strielačky a podobne. Ak si otec myslí že toto bude pre nás lepšie, tak sa veľmi míli...

Joy

Betty

Josh

Snicky

A Lili :)