...prehovoril môj žalúdok. "Ajaj" nahodila som nevinný pohľad no Betty ma už pomaly zabíjala. Rýchlo som zbehla dole a začala sa vŕtať v chladničke. "No tak Joy! Už teraz meškáme!" začala po mne kričať keď som do seba tlačila už druhý chleba. "Veď už ideem." zakričala som na ňu s plnou pusou. Rozlúčila som sa s Lily a bežala za Betty do auta.Viezli sme sa asi 20 minút a nakoniec sme zastavili pred nejakým veľkým barákom. "Betty kde to sme?" - "Jeden kamoš robí party a pozval ma. A keďže odchádzaš, tak to tu poriadne roztočíme." Ešte ani poriadne nedohovorila a už sa vlnila na parkete. Našťastie tu boli aj nejaký ľudia zo školy, takže keď sa Betty po 10 minútach vyparila, neostala som sama. Pesnička sa striedala jedna za druhou, ľudí na pozývanie drinkov bolo čo raz viac a Betty stále nikde. Pomaly sa blížila 1 hodina, tak som sa rozhodla, pod "miernim" vplyvom alkoholu, nájsť ju. Na parkete som ju nenašla, nebola ani pri bare, ani vonku, myslím že ani v bazéne a v búde tuším tiež nebola. Trochu som teda šmátrala po dome, no v žiadnej izbe som nič nenašla. Teda ak nepočítam tú štvoricu polonahých ľudí v jednej izbe čo pozerali Snehulienku (asi ich to vzrušovalo), tak nikoho. Zišla som dolu schodmi späť za ostatnými, keď som zbadala dievča ležiace na gauči pod schodmi, s nejako moc povedomí mi šatami. Dotrmácala som sa teda k nej a konečne som ju našla. Trochu som ňou potriasla a zvrieskla jej do ucha. Ani sa nepohla. Až vtedy som si všimla krv na jej tvári. "Betty?" Zase som na ňu zvrieskla a mierne ju prefackala. Stále sa nehýbala, tak som zobrala vázu ktorá stála vedľa gauča a chcela som ju vyliať rovno na ňu. Nejak som ale v tomto stave neprišla na to že to boli porcelánové kvety ( áno vážne porcelánové :D) takže sa jej rozbili na hlave :D Konečne otvorila tie jej veľké očiská a okamžite sa posadila. Zmätene sa pozerala okolo seba a asi ani nevedela kde je. "Čo sa stalo?" Opýtala sa po hodnej chvíľke. "To by som aj ja rada vedela." Sadla som si vedľa nej a pozrela jej do očí. "Ja.. pamätám si len že sa tu chalani bili... a asi sa ušla aj jedna mne." Zvesila Betty hlavu a schovala si ju do dlaní, čo ale hned určite oľutovala kedže tam mala tú ranu. Mierne otrávená Bettynim pachom z úst som postavila najprv seba a potom som pomohla Betty. Našťastie som si pri tej obhliadke zapamätala kde je kúpelňa, takže som ju odviedla rovno tam. Chvíľu to trvalo ale zvládli sme to. Priznávam že schody boli trošku problém a Betty bude asi zajtra bolieť zadok... Ale inak to nešlo :D Posadila som ju na stoličku v kúpeľni a toaleťákom som jej zotrela krv z čela. Vyložila som na pult obsah Bettinej kabelky a hľadala medzi tým bordelom leukoplast. "Halelujaaa!" Skríkla som a polospiaca Betty sa strepala zo stoličky. Radšej som ju už nechala sedieť na zemi a konečne som jej zalepila rozbitú hlavu. Ešte som ju ako tak upravila ak by si nás vyhliadol nejaký fotograf a vybrala sa dolu k autu. Po ceste som sa rozlúčila s nejakými ľuďmi ktorých som v živote nevidela a konečne sa bezpečne dostala von. Postavila som sa pred auto a až vtedy mi to doplo. Betty v tomto stave bude asi ťažko šoférovať. Oprela som ju teda o auto a tuho rozmýšľala čo urobiť. S nejakým tým promile v krvi, ktorý mi očividne udieral na mozog, som po 5 minútach dostala konečne super nápad. "Som na seba hrdá." Pyšne som sa pozrela a zaškerila. Vytiahla som z vrecka mobil,vytočila som Josha a čakala kým to zdvihne. Chvíľu to trvalo kedže boli dve hodiny ráno :D, ale podarilo sa. V telefóne sa ozval rozospatý hlas Josha a tiež nie moc nadšený. Pekne som ho poprosila nech pre nás príde a po dlhom prehováraní a mrmlaní som misiu úspešne zvládla. Ešte som ani nestihla zložiť telefón a už som videla že Betty chytá nejakú divnú farbu. Stihla som si ešte schovať mobil a chytiť jej vlasy. Samozrejme celý jej obsah žalúdka skončil na MOJICH nových topánkach. Ešte že sú to bagandže. Pustila som Betty vlasy a išla ich poutierať o trávu. Betty si zatiaľ spravila pohodlie na zemi a v kľude tam zaspala. Po 20 minútach sa konečne dotrepal Josh a spoločne sme naložili Betty do auta. Josh si cestou vypočul moje neustále mrmlanie čo mu to toľko trvalo. No na túto otázku som si vedela odpovedať aj sama, stačilo sa pozrieť na jeho nagélované vlasy. Ja som si zase pre zmenu vypočula prednášku že som nemala nechať Betty sa tak ožrať, lebo že mu ogrcá celé auto a tepovať to budem samozrejme ja. Betty sme odviezli radšej rovno k nám, pretože jej rodičia ju majú za to najslušnejšie dievča na planéte a keby prišla domov v takomto stave už v živote by neuvidela svetlo sveta. Na moju smolu tesne pred domom hodila šablu rovno na sedadlá, tak sa radšej usadila na zem. "Ale nie, Betty!" Skríkla som na ňu a ona sa spokojne usmiala. Z Josha vyprskla nezastaviteľná lavína nadávok a neskončil ani keď odniesol Betty do mojej izby. Mrmlal si tie nadávky stále dokola. Ja som sa samozrejme ožratá na ňom náramne zabávala, čo ho vytáčalo ešte viac. Položil Betty na posteľ a odišiel z izby pri čom nezabudol tresnúť dverami. O 10 sekúnd na to, sa zase vrátil a už mu trhalo kútikmi. "Zajtra môžeš to auto umyť rovno celé." Zazubil sa a spokojne odišiel do svojej izby. Privítala som sa ešte so Snickym a išla sa postarať o Betty. Vyzula som jej topánky, vlasy zviazala do copu, teda myslím že to bol cop a že tamto boli vlasy a vedľa postele som jej doniesla kýbeľ. Ja som sa po 10 minútach konečne prezliekla do nejakého voľného trička čo ležalo na zemi a konečne sa uložila vedľa Betty. Ešte som ani poriadne nezatvorila oči a už som spala.
Ráno:Zobudila som sa na strašnú bolesť hlavy a na pristátie Bettinej ruky v mojom oku. Zhodila som jej ruku preč a pomalými pohybmi som sa postavila z postele. Ani som nad ničím nerozmýšľala rovno som zbehla do kuchyne, po tabletku a pohár vody. Zobrala som jeden aj Betty a otočila som sa späť ku schodom. Na moje smolu tam stál Charlie.....
