Ráno:
Znova ma zobudil ten odporný zvuk budíka. Rukou som šmátrala po nočnom stolíku, až kým sa mi nepodarilo budík zhodiť na zem. Čakala som že prestane zvoniť, ale ten nerozbitný japonský shit, vyhrával stále dokola. Nedalo sa nič robiť. Neochotne som vytiahla zadok s pod paplóna a konečne vypla budík. Keď som už bola prebratá, namierila som si to rovno do kúpeľne. Vykonala rannú hygienu a ako tak spravila zo seba človeka. Zišla som dole a posadila sa za ostatnými k stolu. Z našej rannej debati, ktorá spočívala akurát tak z mľaskania, vŕzgania príborov a hudbou z rádia, nás vyrušil zvuk zvončeka. Charlieho ani nepohlo, tak som sa postavila a šla otvoriť. "Joy! Prečo si preboha ešte v pyžame?!" Vyblafla na mňa Betty namiesto pozdravu a vtrhla nám dnu. "Dobré ráno, aj ja ťa rada vidím Betty. Poď dnu." Povedala som ironicky. "Hej jasné, dobré." Pregúlila som očami a nasledovala ju do kuchyne. "Dobré ráno pán Carter, Josh, Lily." - "Ahoj Betty, rád ťa vidím. Naraňajkuješ sa s nami?" - "Nie ďakujem už som jedla." Niekedy mám pocit ako keby mal Betty radšej než mňa. Sadla som si späť na miesto a dojedala raňajky. Betty mnou mykla až som sa pomaly strepala zo stoličky a vliekla ma hore. "Pán Carter, ak dovolíte, dnes si ju na celý deň požičiam." - "Jasne v pohode." Ostala som stáť a čumela na Charlieho, ako na svätý obrázok. Niekto mu niečo primiešal do kávy? Neverím že on ma niekam pustil. Betty ma vyvliekla hore schodmi a zastavila sa až v mojej izbe. Vyhádzala nejaké veci zo skrine a poslala ma prezliecť sa. V kúpeľni som sa ešte trochu primaľovala, vlasy zviazal do drdolu a vrátila sa za Betty. "A kam to vlastne ideme?" - "Na večer potrebuješ nejaké veci." - "A čo bude večer?" Stále mi nejak nezapínalo. "Ideme sa zabávať. Predsa som ti to včera hovorila." Vytiahla som nejaké zásoby, nazula som si ešte čierne Vansy a vyrazili sme do mesta.
Skončili sme o nejakej druhej a samozrejme sme pokúpili milión vecí navyše. Takže kompletne ovešané taškami, sme sa zložili v nejakej reštike. Betty si objednala nejakú zelinu, takže celý čas s tečúcimi slinami na mňa čumela jak jem pizzu.
Domov sme sa dotrepali niečo po tretej. Betty sa so mnou rozlúčila so slovami že o 6 je u mňa a dá ma dokopy. Len som poslušne prikývla vytrepla všetky tašky s kufra a vyniesla ich do izby, kde som sa rovným pádom skončila na posteli. Zaspala som v okamžiku ako som zatvorila oči a samozrejme múdra Parkerová si nenastavila budík. Zobudil ma až mobil ktorý mi vibroval vo vrecku. S rozospatým hlasom som to zodvihla a odtiaľ už na mňa jačala Betty. Podľa hlasu určite vedela že som spala, ale ja som to zatĺkala ako sa dalo. "Okej takže o 10 minút som u teba." Povedala a zložila. Do kelu 10 minút? Vystrelilo ma z postele a bežala som rovno do kúpeľne. Jasne celé líce otlačené, pod očami čiene machule a vlasy úplne dochlpené.
Narýchlo som si umyla tvár studenou vodou a ako tak rozčesala vlasy. Myslím že polka mojej hrivi skončila
na kefe. Rýchlo som vtrhla späť do izby a začala na seba naťahovať veci na večer. Včera mi Betty vybrala čierne kraťase z vyšším pudlom, biele tielko, marhuľovú košeľu a k tomu nejaké bagandže ( :D viď. na obrázku) Stihla som to presne na sekundu. Keď som navliekala na seba košeľu, z dola som už počula Betty. O pár sekúnd už vtrhla do mojej izby. Betty sa rozhodla pre obyčajný prúžkovaný sveter, červené rifle a štekle.
"Ahooj Betty." usmievala som sa na ňu ako slniečko na hnoji a zvalila sa do kresla. "Toto ti už nepomôže moja." zagánila na mňa a hodila veci na posteľ. Pootvárala tam asi 3 kufríky so šminkami a ďalšie 2 s doplnkami. " No poď sem. Ide sa čarovať." zasmiala sa keď zbadala moje otlačky na líci. Minimálne pol hodinu tam na mňa kidala to svinstvo a stvárala zázraky s vlasmi. Úplne sa v tom vyžívala. Ja som len poslušne sedela a znášala utrpenie. "Už?" spýtala som sa, keď sa ma hodnú chvíľu nechytala. "Som na seba hrdá." skonštatovala a strčila mi do ruky zrkadlo. " No, celkom to ujde." povedala som uštipačne. Znovu na mňa zagánila a postavila sa z postele. Ešte ma ovešala rôznimi náramkami a neviem čím, a mohli sme vyraziť. Zobrala som si ešte sveter a schádzala za ňou dolu, keď v tom...
Sorry že taká krátka ale nemohla som neodolať, že vás nechám v tom že nebudete vedieť čo sa stane :D
Sorry že taká krátka ale nemohla som neodolať, že vás nechám v tom že nebudete vedieť čo sa stane :D
